Charlestown/Bratislava
24. mája (TASR) - Maliar a grafik, ale predovšetkým vynálezca
elektromagnetického telegrafu Samuel Morse sa preslávil najmä ako tvorca
medzinárodnej telegrafickej abecedy nazvanej Morseova abeceda, čím sa
výrazným spôsobom zaslúžil o zrýchlenie prenosu informácii.
V piatok 24. mája uplynie 180 rokov odvtedy, keď vyslal prvý telegram na
pokusnej linke svojho elektromagnetického telegrafu z Washingtonu do
stanice v Baltimore.
Samuel Finley Breese Morse sa narodil 27. apríla 1791 v americkom
Charlestowne. Jeho otec Jedidiah Morse bol duchovný a spolu s manželkou
Elizabeth Breese Morse vštepovali synovi kalvínsku vieru.
Študoval na Phillips Academy v meste Andover v Massachusetts, no neskôr
pokračoval vo vzdelávaní na Yale College v štáte Connecticut. I keď sa
zaujímal najmä o výtvarné umenie, na univerzite sa zúčastnil
niekoľkokrát tiež na prednáškach o elektrine. Po skončení Yalovej
univerzity (Yale University) v roku 1810 krátko pracoval pre
vydavateľstvo kníh v Bostone.
Keďže ho rodičia podporovali na ceste za vzdelaním, v roku 1811 mu
povolili cestu do Anglicka, kde sa stal študentom známeho amerického
maliara Washingtona Allstona. Morse prijal romantický maliarsky štýl
veľkých, rozsiahlych plátien, ktoré stvárňovali hrdinské životopisy a
epické udalosti vo veľkých pózach a žiarivých farbách.
Do Ameriky sa vrátil v roku 1815 a založil si ateliér v Bostone. O tri
roky neskôr sa oženil s Lucretiou Walkerovou, s ktorou mal tri deti. Bol
nútený stať sa potulným umelcom a v tomto období namaľoval niektoré zo
svojich najznámejších diel. Medzi ne patria portréty markíza de
Lafayette a Georgea Washingtona. Jeho tvorba kombinovala technickú
zdatnosť s nádychom romantizmu.
Vo februári 1825 poznačila Morsea osobná tragédia – jeho manželka po
narodení tretieho dieťaťa zomrela, avšak kým sa stihol vrátiť domov
Lucretia už bola pochovaná. O rok neskôr nasledovala smrť otca a v roku
1829 zomrela aj jeho matka. Zasiahnutý stratou najbližších odcestoval do
Európy.
V roku 1832 sa na ceste z Európy do Ameriky stretol s vynálezcom
Charlesom Thomasom Jacksonom. Obaja diskutovali o tom, ako by sa dal
prenášať elektronický impulz po drôte na veľké vzdialenosti. Morseho
téma okamžite zaujala a vytvoril niekoľko náčrtov mechanického
zariadenia, ktoré by mohlo spĺňať takéto požiadavky.
Magnetická sila elektriny Morseho natoľko lákala, že sa k nej neustále
vracal i keď už bol profesorom maliarstva na univerzite v New Yorku.
Pokúšal sa zostaviť elektromagnetický telegrafický prístroj. Vytvoril
koncept jednoduchého telegrafu, ktorý postupne zlepšoval a rozmýšľal nad
zjednodušením zložitého zaznamenávania správ.
V roku 1838 sa Morse spojil s vynálezcom Alfredom Vailom, ktorý prispel
finančnými prostriedkami a pomohol mu vyvinúť systém špeciálnej abecedy.
Pozostávala z bodiek a čiarok na vysielanie signálov - stala sa známa
ako Morseov kód. V roku 1843 poskytol Kongres USA 30.000 dolárov na
vybudovanie experimentálnej americkej telegrafnej linky, ktorá spojila
Washington s Baltimorom.
Dňa 24. mája 1844 Morse vyťukal svoju slávnu prvú správu: "What hath God
wrought!" ("Čo Boh urobil!"). Potom nasledovala otázka z Baltimoru, čo
je nového vo Washingtone a vzápätí mali baltimorské denníky možnosť
uverejniť prvú telegrafickú depešu. Do roku 1849 prevádzkovalo v USA
odhadom 12.000 míľ telegrafných vedení 20 amerických spoločností.
Prakticky vzápätí potom ako dostal Morse v roku 1847 patent na telegraf,
bol atakovaný spornými tvrdeniami partnerov a konkurenčných vynálezcov.
V roku 1854 ale Najvyšší súd USA potvrdil Morseove patentové nároky, čo
znamenalo, že všetky americké spoločnosti využívajúce jeho systém mu
museli platiť autorské honoráre.
Tvorca Morseovej abecedy Samuel Morse zomrel 2. apríla 1872 vo veku 80
rokov v New Yorku. Jeho kódovaná abeceda pretrvala. V decembri 2003 do
nej po dlhých desaťročiach oficiálne pribudol kód pre znak "zavináč" -
@.
0